Výstava Nadácie Miloty Havránkovej sa pokúša transgeneračne a intermediálne (nielen čisto fotograficky) preskúmať styčné plochy týchto myšlienkových i tvorivých aktérov: vágneho i normatívneho terénu živej i neživej prírody, spoločnosti a telesnosti. Spoločné zázemie troch autorov z rôznych generácií česko-slovenského prostredia, ukotvené mimo konformný normatívny svet, poskytuje konceptu výstavy podobnú skúsenosť pobývania v území nie väčšinovej časti spoločnosti, a predsa takej kľúčovej pre nádej na lepší svet.